SB?

Rada psychologičky or výkec

11. listopadu 2013 v 21:15 | Miku
Fú no dobre idem na to.... psychologička mi povedala nech niekomu poviem o svojich problémoch... ževraj mi to pomôže no ja si myslím, že sa len budem cítiť zranitelná no čo už.... Komu inému by som to povedala keď nie tak verejne vám... už aj tak si o mne určite myslíte, že som psycho....
(perex)

fúú kde začať.... je veľa vecí čo som vám tu teraz nepísala pretože som mala obdobie kedy ma aj sebemenšia kritika sfúkla ako domček z karite xD
Tak zažnem pekne odzačiatku:
Dosť ma začali vytáčať všetci čo mi hovoria čo mám robiť zo svojim životom ďalej.... čo ich to trápy keď nie som rozhodnutá ako so strednou tak boha nech dajú pokoj mám čas do februára! keď ich tak trápy, že sa neučím na monitor už teraz tak nech boha neoťakávajú odomňa, že to napíšem dobre... nie som typ človeka čo panikáry dopredu ale oni ma k tomu doháňajú... už ani neviem či žijem svoj život... všetko sa začalo prispôsobovať ostatným... úlne nevedomky sa mením podla toho čo chcú ostatný... dlho mi do hlavy všetci vtĺkali nech idem na umeleckú.... a kam sa teraz hlásim na umeleckú... píšem si úplne v pohode s kamoškou šťastný smejeme sa napíšemi ďalšia s kopou jej problémou a môj stav sa prepne akoby lusknutým na smutný.... kôli tomu som dostala aj ďalšie lieky... na stabilizovanie mojej nálady....
ďalej je tu Andy... je to chalan ktorý si ma našiel cez FB ani neviem ako a ani ma to veľmi netrápy... má 20 a je úplne v pohode... dokáže ma zatiaľ zniesť a nevadím mu.. to veite ja si ľudí od seba odháňam ani neviem ako... lenže pri ňom s ami už začali moje problémy stupňovať... uvedomila som si krutú pravdu a to tú, že ja asi nikdy nebudem schopná sa baviť s ľudmi normálne... Je toľko vecí čo by som rada urobila, ale niečo ma blokuje... neviem to opísať a pochybujem, že to niekto pochopí no je to akoby neviditeľná stena do ktorej ste furt vrážali a nevedeli sa dostať cez ňu.... veľa ľudí to nechápe a len povie veď tak sa odváž, ale ja to nedokážem... nejde to... pre mňa je pokrok, že som sným šla vôbec párkrát von... ja mám iba spolužiakov a váš.... nikoho iného ja nepoznám a to aj k väčšine z vás mám rešpekt a pri obiehaní sa držím skrátka... ja to už proste robím podvedome a ani si to neuvedomujem.. teda neuvedomovala som si to... až doteraz... strašne si včímam na sebe veci, ktoré nedokážem ovplivniť a pritom chcem... Mali ste už proste pocit ako keby ste boli dve osoby? určite hej ten pocit pozná snáď každý.... akurát u mňa to ja dokážem vidieť... je to až komické... chcem plakať, začnem plakať, potom sa postavýma poviem si som silná ja plakať nebudem, pootm zaťnem znova plakať a znova si strelím imaginárnu facku, že ja nesmiem plakať... nikto nesmie vidieť moju slabosť... Je možné aby sa niekto nenávidel tak ako ja? ... vždy keď idem von s Andym poviem si: Dneska už mi poviem, že pusu mu nemám nikdy kôli tomu, že to neviem.... no aj napriek tomu keď ho vidím iba mlčím a prispôsobujem sa... boha toot znie skôr ako keby som sa ľutovala... ja len proste som nikdy nič takéto necítila... žijem so sebou 15 rokov a stále neviem čo som ... ľudie nechápu keď im poviem, že sa mi nehcce ís´t von lebo som unavená... môžu mi odpoveda%t je iba pol štvrtej no nepochopia ako ma strašne vyšťavuje chodiť von a vidieť ľudí okolo seba... keď som bola s Andym prvýkrát vonku potrebovala som dva dni úplne osamote aby som sa spamätala... nechcem vidie´t nových ľudí... nechcem skončiť základnúú... nechcem aby ma ľudia nenávideli... bojím sa.... bojím sa, že ma nikto nepochopí.... bojím sa, že všetci vždy použijú tú istú frázu: Bože usmej sa a prenes sa cez to... keby vedeli, že to nie je také ľahké ako sa to povie...

Okey guys končím... chcela som ... ani neviem monžo len aby ste videli kúsok zo mňa? neviem možno preto, že vám verím a viem, že tým, že am niekto nepoznáte naživo mi nič nepravíte... asi neviem... proste vás príliš milujem aby som vás chcela stratiť prosím pamätajte si to <3
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Satsuki Satsuki | Web | 12. listopadu 2013 v 21:02 | Reagovat

Myslím že tam pol na pol chápem....
J atakýto problém nemám....
Podla mna si len enspoločenský lahkodotknutelný typ človeka :)
Treba sa cez to naozaj preniest a uvedomit si vvšetko čisto a jasno :) Aj ja sa na strednú bojím / niesi sama nie? prváčka tam nebudeš len ty :)  
Neviem ti inak pomôt pretože ta moc nechápem ^^" prepááááááč :) no prečítala som si to celé aj ked ma iritovali biele písmena na čiernom :D heheh :)
Drž sa ^^ verím že sa cez to dostaneš a zvládneš to! ži po podla seba a podla svojích rozhodnutí :)

2 Miku a Asa --> MIKU Miku a Asa --> MIKU | Web | 12. listopadu 2013 v 21:17 | Reagovat

[1]: jasné v pohode ja som to lne potrebovala niekam napísať lebo ma začínajú moje pocity pomaly ale isto ničiť... :)

3 j-vip j-vip | Web | 16. listopadu 2013 v 10:57 | Reagovat

2 osobnosti? :D :D ja mám 3 :D a aj keď mi asi nebudeš veriť, tiež od seba podvedome odháňam ľudí. Aj keď si vždy ráno poviem - dnes budem milá- tak som hnusná aj na tých, ktorých mám najradšej. Aj keď sa snažím byť milá, vždy poviem niečo nevhodné, čo sa niekoho dotkne. Aj keď my máme v jednom smere dosť odlišné povahy. Ja som neuveriteľne komunikatívky hyperaktívny typ človeka, ktorý všetko berie pozitívne. A čo sa týka strednej,.. kto sa jej nebojí? :D kto sa nebojí zmeny? :) ale zmeny môžu byť aj dobré :) Ja po nástupe na SŠ som bola asi pol roka naozaj nadšená z nášho kolektívu a vzťahov :) Aj keď to teraz už opadalo, stále sa máme radi a je to lepšie než na ZŠ. Zatiaľ čo som na SŠ sa mi ani raz nestalo, že som nechcela ísť do školy, lebo som nechcela tých ,.....***** ehm ľudí vidieť. To sa mi na základke stávalo pravidelne. Aj keď som sa bála nových ľudí v triede, tešila som sa, že spoznám niekoho nového a niečo nové zažijem :)

Si naozaj zaujímavý človek a rada by som sa s tebou stretla :3 :)

4 Joss Joss | E-mail | Web | 22. listopadu 2013 v 17:13 | Reagovat

Fuh, keď som to tak čítala, pomyslela som si, že som podobná ako ty, že nekomunikujem so svojim okolím a bojím sa. Postupne som zistila, že nemám celkom svoj problém a že ja to riešiť viem, nevyšťavuje ma chodenie von, ale vieš, chápem to, kedysi som to mala dosť podobne, teraz by som von aj chodila, ale akosi mi nevychádza čas. A to s dvoma osobnosťami, to má asi občas každý, že na seba za niečo chytí nervy, niečo nechápe, cíti sa rozpoltene, ale neboj sa, keď už budeš na strednej mnohé sa zmení, ja viem, že to znie zložito, ale aj ja som sa bála, aj ja som si tým musela prejsť a mala som pocit, že všetci rozhodujú za mňa, ale ja som chcela, aby za mňa rozhodovali, takže ak ich ty necháš kecať do tvojich rozhodnutí, v podstate si sa tak rozhodla ty a to ako to dopadne bude tiež tvoje rozhodnutie, ak to chceš inak, daj im vedieť o svojom názore, aby ste sa vedeli porozprávať, ver, bude to lepšie. :) Ja som základnú školu nemala boh vie akú, viem, že tam máš kamarátky a to všetko, ale nemusíš o ne prísť.
Si skutočne zaujímavý človek, ak si sa takto rozhodla napísať to sem, ja by som na niečo také asi nenašla odvahu, aj keď, možno by som to spravila. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama