SB?

Posledná obeť

9. srpna 2012 v 9:06 | Miku |  Jednorázovky
No tak zrovna teraz mám rozčítanú jednu knihu. Volá sa Slepačia polievka pre dušu xD pozná niekto? asi nie. No a sú tam skvelé poviedky/príbehy. Jeden vám sem hádžem keďže ďaleko som sa nedočítala, zatiaľ iba cez prvú kapitolu :D Hlane nezabudnite autorom nie som ja xD
PS: Za chyby sorry prepisovala som to z knihy a ja sa mýlim dosť často :D




Posledná obeť





Linda Birtish sa doslova rozdala. Bola to vynikajúca učiteľka, ktorá cítila, že keby mala dosť času, dokázala by vytvoriť umenie a poéziu mimoriadnej hodnoty. Keď mala dvadsaťosem rokov, začali ju trápiť neznesiteľné bolesti hlavy. Lekári čoskoro zistili, že má obrovský mozgový nádor. Povedali jej, že šanca na prežitie operácie je asi dvojpercentná. A tak sa namiesto okamžitej operácie rozhodli šesť mesiacov počkať.
Linda vedela, že v jej duši žije umenie. Preto počas tých šiestich mesiacov horúčkovito písala a maľovala. Všetku jej poéziu okrem jednej básne publikovali v časopisoch. Všetky jej maľby okrem jednej vystavili a predali najvýznamnejším galériám.
Po uplynutí šiestich mesiacov sa uskutočnila operácia. Večer pred operáciou sa rozhodla, že sa doslova rozdá. V prípade, že by zomrela, ako napísala do poslednej vôle, všetky dôležité orgány daruje tým, ktorí ich potrebujú viac ako ona.
Nanešťastie operácia sa skončila neúspechom. Lindine oči teda putovali do očnej banky v Bethesde v Marylande a odtiaľ k čakateľovi do Južnej Karolíny. A mladý, dvadsaťosemročný muž sa dostal z dlhej temnoty na svetlo. Tento muž bol nekonečne vďačný a napísal do očnej banky ďakovný list, že vôbec existujú. Bol to len druhý ďakovný list, ktorý očná banka dostala, hoci odtiaľ putovalo do rôznych kútov krajiny už viac ako 10 tisíc párov očí!
Okrem toho, ako povedal mladý muž, chcel poďakovať aj rodičom darkyne. Určite to boli báječný ľudia, keď sa ich dieťa rozhodlo darovať svoje oči. Keď zistil ich meno, chcel ich navštíviť a kúpil si letenku na Staten Island. Prišiel bez ohlásenia a zazvonil. Keď rozpovedal kto je, pani Birtish ho vrelo objala a povedala: "Mladý muž, ak nemáte kam isť, ja a môj manžel budeme šťastní, ak strávite víkend s nami."
Zostal a keď si pozeral Lindinu izbu, zistil, že čítala Platóna. On čítal Platóna v Braillovom písme. Linda čítala Hegela. Aj on čítal Hegela, v Braillovom písme.
Nasledujúce ráno sa pani Birtish naňho pozrela a povedala: "Viete, som si istá, že som vás už predtým niekde videla, ale neviem kde." Ale zrazu si spomenula. Vybehla hore schodmi a vytiahla Lindin posledný obraz. Bol to portrét jej ideálneho muža.
Obraz bol navlas podobný mladému mužovi, ktorý dostal Lindine oči.
Potom matka prečítala poslednú Lindinu báseň, ktorá napísala na smrteľnej posteli. Znela takto:

Dve srdcia sa minú v noci plnej tmy,
zaľúbia sa,
ale nikdy nestretnú sa pohľadmi.


Jack Canfield a Mark Victor Hansen
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lost Bloody Rose Lost Bloody Rose | E-mail | Web | 9. srpna 2012 v 21:11 | Reagovat

jůůů to je dobrý ;) :D

2 Joss Joss | E-mail | Web | 21. října 2012 v 18:40 | Reagovat

Uau, tak taký pekný koniec som ani nečakala. Som čakala, že by to mohlo skončiť všelijako, ale nakoniec som zostala celkom prekvapená. Inak je to strašne pekný príbeh, aj keď krátky no zachytil celkom podstatu. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama