SB?

Osud 7 Pozvanie

8. července 2012 v 16:42 | Asa |  Osud
Ahojte ako prázdninujete? Ja dobre a je tu ďalší diel poviedky Osud. :)




7. Časť- Pozvanie



Neváhala som a otvorila som dvere. Justin ma privítal krásnym úsmevom. "Á, tu je moja nádherná slečna." "Jasné, nádherná ako slnko, čo?" Justin sa zasmial a ja tiež. Áno, ja som sa rozprávala s Justinom Bieberom. No super, nie? SUPER?! Čo to trepem. Bolo to úžasné. A potom Justin prešiel k veci. "Miley, bol by som veľmi rád, keby sme sa stretli. Chcel by som o tebe zistiť viac. Zapáčila si sa mi." Zostala som nemá, usmiala som sa. "J..Jasné. Áno. Súhlasím. Zajtra? Šlo by to?" Ani neviem ako je možné že som mu vôbec odpovedala. "Platí. Zajtra prídem po teba o deviatej. Daj mi prosím tvoju adresu a číslo." Vymenili sme si čísla a ja som mu dala adresu. Povedal mi, že ma zavezie domov. Som totálna krava. Ja som nenormálna. Prečo sa mi vkuse sníva? Dám si facku....Nie nie, pred Justinom by to bolo trápne. Dám si ju až doma. Povedal štábu, kam ide a nastúpili sme do jeho auta. Jeho auto je absolútne luxusné. Závisť . No nič. Celú cestu sme sa bavili ako kamaráti. Aj keď stále nepochopím, čo sa udialo. Ale to je jedno. Nieje to sen. Justin zastavil pred mojim domom. Vystúpil, otvoril mi dvere a prišiel až pred dvere domu. "Vidíme sa zajtra o deviatej, ďakujem, a dobrú noc." Dal mi bozk na líce, priateľsky sa usmial a nastúpil do auta. Zatrúbil mi a zakýval. V tejto situácii som sa zmohla len na zakývanie. Prišla som domov a kričala som až tak, že to prehlušilo štekot psa Barneyho. Bolo jedenásť hodín. Išla som si ľahnúť na gauč. Bolo zo mňa snáď najšťastnejšie dievča na svete. Vlastne som zaspala až o tretej. Plakala som a smiala som sa. Keby ma niekto videl, myslí si, že som blázon. Dobre, že ma nevidel nikto. A našťastie, že po mňa ocko neprišiel, lebo by sa toto neudialo. Mám týždňovú výhodu. Jo! Teším sa. Ale teraz mi chýba Susan. Okolo pol noci som prišla za Shelly. Shelly sa zjavne čudovala, že som za ňou prišla tak neskoro. Všetko som jej povedala. Shelly mi nerozumela, ale podľa mňa vedela, že som šťastná. Môj monológ si vypočula pani Parkinsonová, ktorá sa zobudila na môj krik a povedala: "Dievča, daj sa liečiť, tebe z toho Biebera už načisto šibe." Ja som jej len odfrkla a ďalej sa venovala Shelly. Potom som o tretej zaspala. Ráno som vstala o ôsmej. Nič som nejedla. Rovno som sa obliekla a umyla aby som vyzerala fajn. Presne o deviatej už trúbil Justin. Prišiel ku mne. "Ahój, konečne ťa vidím." "Ahoj, aj ja teba, som šťastná. Kam ideme?" "Uvidíš. Nechaj sa prekvapiť." Celú cestu autom som sa ho pýtala, či sa mi nesníva a on sa smial. Že nie, nesníva sa mi, že takéto veci sa normálne dejú. A ja som bola absolútne šťastná. No nič. Vystúpili sme až v lese. Ten les ma desil. Ale bola som tam s Justinom. Takže som sa nebála ničoho. Nakoniec som sa dozvedela, že mi pripravil piknik. Bolo tam úžasne. Boli sme tam asi štyri hodiny. Všetko sme sa o sebe dozvedeli. Zamilovala som sa do neho. Presne tak. Dnes je 18. Septembra. A ja ho milujem. Wooho! Som najšťastnejšia na svete. "Hééj, prečo si ma nevšímaš? Budem smutný." Povedal Justin a urobil smutnú detskú grimasu. Ja som ho objala a potom som ho rozveselila. O pol druhej sme išli ku mne. Chceli sme ísť do mesta ale tam by bolo veľa papparazzov. Bolo mi trápne ukázať mu moju izbu, ale už mi je to jedno. Som šťastná že sa s ním kamarátim. A páčim sa mi. Škoda, že ja ho milujem. Vie o mne všetko. A ja všetko o ňom. Ale zatiaľ sme len kamaráti. Zostal u mňa na večeru a nakoniec u mňa aj prespal. Spal na mojej posteli a ja na zemi. No čo, bolo nám super. A hrozne som sa tešila. Ráno musel ísť preč, ale pri odchode mi povedal: "Miley, musím letieť späť do Ameriky. Vrátim sa až 30. Novembra. Je mi to ľúto." Rozplakala som sa. Aj keď spolu nechodíme, bude mi neuveriteľne chýbať. Bola som ho odprevadiť na letisko. Povedal mi: "Miley, keď sa vrátim niečo ti musím povedať. Len si to musím dôkladne pripraviť. "Počkám na teba, Justin." Dal mi pusu na líce a objal ma. Nastúpil a odletel. Taxíkom som prišla domov a plakala som. Nedalo mi to tak som skypovala so Susan a všetko som jej povedala. Bola nadšená. Ale smutná, že budem musieť čakať mesiac. Nevadí. Po týždni som to povedala rodičom a tí boli šťastní. Ja som bola tiež. Ale bolelo ma to v srdci. Chýbal mi. Každý deň mi volal aspoň dva krát. Viem len jedno. Milujem ho a počkám naňho kľudne aj do smrti.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 *DiDi* *DiDi* | Web | 8. července 2012 v 18:04 | Reagovat

Jéé to je tak sladké :D Sorry ,že som neokomentovala predošlé časti ale nejako som nestíhlala :/

2 kissi kissi | Web | 8. července 2012 v 21:18 | Reagovat

=3 Krásne,Bude i další dílek? =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama