SB?

Osud 6 Koncert

7. července 2012 v 15:46 | Asa |  Osud
Tak a je tu ďalší diel pre tích čo to čítajú. :) Som vďačná čitateľom.




6. Časť- Koncert



Keď sme vstúpili do tých dverí, pocítili sme vôňu novoty. Videli sme, že veľa ľudí už je na svojich miestach, tak sme sa aj my vybrali na tie svoje. Boli sme rovno pri pódiu. Bolo to úžasné, a hala bola dosť veľká. Už bolo trištvrte na sedem. Zatiaľ sme sa so Susan rozprávali. Potichu sme si spievali všetky piesne. "O päť minút ideme na to," povedala som. "Áno, celá sa chvejem," dodala Susan. Počítali sme....Päť...Štyri....Tri....Dva....Jedna. V tom sme začali všetci vrieskať, tlieskať a kričať. Atmosféra bola neuveriteľná. A zrazu..."Vždy som počúval, že to nedokážem. Že sa zo mňa nemôže stať niekto slávny. Že si nemôžem ísť za svojim cieľom...Mám tu pre pár ľudí odkaz...NEVER SAY NEVER!" Justin tieto slová vypustil a my sme nadšene kričali a spievali sme s ním pieseň never say never. Potom sme tlieskali pretože sme videli Jadena Smitha a boli sme šťastné. Počas koncertu sme plakali. Počuli sme všetky piesne. A zrazu ma počas koncertu poklepkala nejaká žena po pleci a spýtala sa ma: "Chceš byť tá, čo už nebude sama?" Susan zvrieskla a ja tiež. Viem veľmi dobre čo to znamená. Nadšená som išla za ženou. Dostala som sa do zákulisia a ona mi povedala, čo budem robiť. Zrazu som stála pred dverami na pódiu. Plakala som. Plakala som veľmi. Zrazu sa dvere otvorili a pustila sa para. Dvaja tanečníci ma odviedli sadnúť si na stoličku. Počas ceste ku stoličke som videla všetkých tých 500 000 ľudí a aj Susan v prvej rade s našim transparentom WE LOVE YOU, JB a bolo mi ľúto, že tu nemôže byť so mnou. Na jej tvári však sklamanie nebolo, práve naopak, tešila sa. A ja som plakala od šťastia. Nohy sa mi klepali a tanečníci ma posadili na stoličku. Zrazu som začula slová: One less lonley girl....A v tom som ho uvidela znovu v plnej kráse. Rozplakala som sa ešte viac. Keď si ma Justin všimol, vedel že som to ja a usmial sa ešte viac. Celú pesničku venoval mne. MNE. Prišiel ku mne, pohladil ma, utieral mi moje slzy šťastia. Spieval mi do ucha. Presne ako v mojom sne. Ten pocit, ktorý som vtedy cítila, sa nedá slovami opísať. Bolo to nádherné. Tá pieseň znela omnoho lepšie teraz, ako keď mal pätnásť. Ja som plakala a on sa usmieval. Videla som, že ten úsmev patrí mne. Popri slzách som mu úsmev opätovala. Chcela som, aby bola táto chvíľa nekonečná. Zahľadela som sa mu do očí. Boli dokonalé. Krásne. Potom som si všimla jeho dokonalé pery. Mala som chuť ho pobozkať. Nebola som toho schopná. Len som tam plakala a usmievala som sa. V tom mi dal ruku do mojich vlasov, aj keď som mala drdol. Bolo to nádherné. Úplne ako v mojom sne. Teda nie, toto bolo krajšie, pretože toto bola REALITA. Jedno som ale vedela. Milujem ho. Ale nie ako belieberka. Milujem ho ako človeka. Potom sa pieseň skončila a on sa ma pred davom opýtal: "Akože sa volá moja krásna slečna?" "Miley," vykoktala som sa s úsmevom na tvári. Dav šalel. Všetci boli nadšení. Aj ja. Potom ma Justin odviedol ku dverám a tesne pred tým, ako mi pustil ruku, mi pošepkal: "Po koncerte ti musím niečo povedať. Príď za mnou do šante. Prosím, Miley." "Jasné," odvetila som celá natešená. Plakala som ako malé decko. Prišla som k Susan a silno sme sa objali. Ona plakala tiež. Bola na mňa hrdá. A ja som bola neskutočne šťastná. Počas prestávky sme išli na záchod. Susan volala mama. Vraj po ňu príde, pretože dnes v noci o jednej letia do Texasu. Vraj idú za tetou. Bude tam dva týždne. Bola som smutná, že už u mňa neprespí a nebudeme mať čas porozprávať sa, ale máme Skype. V tom mne zavolal oco, že s mamou letia do New Yorku. Budú tam týždeň. Povedali mi, že ich to neskutočne mrzí, ale že budem musieť týždeň vydržať doma sama a po koncerte budem musieť ísť taxíkom. Ale čo, veď mám sedemnásť, no nie? Aj keď mi bude bez Susan veľmi smutno, obidve sme zvedavé, čo mi chce Justin povedať, veď ma vlastne vôbec nepozná. Ale Susan nemôže ísť za ním do šatne so mnou. Hneď musí letieť. Tak sme sa rozlúčili už na záchodoch, potom sa totiž stihneme už len objať. Nevadí, nejako to zvládnem. Vybrali sme sa späť na koncert a plakali sme, smiali sme sa, skákali sme...Dokonale sme si to užili. Bolo to neskutočné. Po dvoch hodinách sa koncert skončil. Ešte raz som sa rozlúčila so Susan a sľúbila som jej, že jej poviem všetko čo mi Justin povie. Vybrala som sa po ceste do zákulisia. Všetci dopredu vedeli, že si ma Justin zavolal, ale nikto nevedel, prečo. Privítala ma aj jeho mama Pattie. Je veľmi milá. S motýlikmi v žalúdku som stála pred šatňou. Nadýchla som sa a v tom momente som ani sama nevedela, odkiaľ sa do mňa vošla tá odvaha vôbec vstúpiť do zákulisia. Nadýchla som sa ešte raz a zaklopala som. Zrazu sa ozvalo: "Ďalej."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Monotsuki Miphyra Monotsuki Miphyra | E-mail | Web | 7. července 2012 v 20:31 | Reagovat

úžasný! fantastický =D

2 Naomi no Yama Naomi no Yama | Web | 8. července 2012 v 8:14 | Reagovat

Hezké! ^^ =33 Pěkný díl ^^

3 kissi kissi | Web | 8. července 2012 v 21:09 | Reagovat

*_* a hned na další díl =D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama