SB?

Osud 11 Nezvládnem to

28. července 2012 v 11:05 | Asa |  Osud
Tak máte tu ďalší diel. A ďakujem Kissi za to, že číta tú to poviedku a zanechá tu aj komentár :D



11. Časť- Nezvládam to



So Susan som volala asi do pol tretej. Pôvodne som s ňou chcela volať maximálne do polnoci, ale nejako sa to zvrtlo. Unavená som zaspala s notebookom na nohách a opretá o stenu. Zobudila som sa asi o desiatej. "Áú! To bolí!" Mala som celý krk boľavý a ledva som sa hýbala. Cítila som sa ako ochrnutá. Položila som notebook na zem a snažila som sa ľahnúť si. Všetko ma neuveriteľne bolelo. Po piatich minútach ležania v posteli som sa nemotorne snažila postaviť. Celá dolámaná som zišla do kuchyne. Mama žehlila a oco čítal noviny. "Dobré ráno, Miley." "Keby dobré..." "Vyspala si sa zle?" opýtala sa mama. "Ale kdeže. Iba ma trocha bolí celé telo." Sadla som si a začala som jesť cornflexy. V tom som sa zarazila. "Oci, čo to čítaš?" "Ach, jasné, zabudol som. Vezmi si to, si na titulke." Neverila som tomu čo tam píšu. "JUSTIN BIEBER S JEHO NOVOU PRIATEĽKOU? JE TO PRAVÁ LÁSKA? ALEBO LEN ĎALŠÍ JUSTINOV TÝŽDŇOVÝ ROMÁNIK?" Románik? Vážne? Rozhodla som sa čítať to ďalej. "Justin Bieber a jeho zjavne nová nemenovaná priateľka spolu boli včera v nákupnom centre. Čo od neho chce neznáma slečna? Je to láska alebo chce peniaze? Myslíte si, že ho táto nová zlatokopka odkopne? Justin Bieber sa k tejto veci doteraz nevyjadril." Bola som naštvaná ako nikdy pred tým. PENIAZE?! Ja niesom žiadna zlatokopka alebo čo! Naštvalo ma to. Hodila som noviny na stôl. "Miley, kľud, najedz sa." Povedal ocko. "Stratila som chuť do jedla. Idem do izby." Zasunula som stoličku a dupotavým krokom som vošla do izby a tresla som dverami. Toto ma šokovalo. S bulvárom som rátala...Ale toto je priveľa. Ja žiadne peniaze nechcem! Je mi jedno aké má Justin auto, hodinky alebo iné veci. Ja ho milujem a jeho peniaze neriešim! Nevedela som, čo mám robiť. Som celá dolámaná, všetko ma bolí, a ešte si o mne polka sveta myslí, že som s Justinom kvôli peniazom. V tom mi zavolala Susan. "Miley, čítala som to. Je to blbosť. Ja viem, že ty taká niesi!" "Vieš, to tvrdíš ty, ale bulváru to môžeš vysvetľovať ako chceš, aj tak to celé prekrútia." "Mrzí ma to, nezájdeme dnes von? Mám voľno o jednej." "Fajn, a Susan, musíme ísť kúpiť darček Jussovi." "Fajn, o jednej v nákupnom centre." "Fajn, ahoj." Zložila som a znovu som bola nahnevaná. Nemala som chuť hovoriť s nikým. Čo už, aj takéto veci sa dejú. V tom mi zavolal Justin. "Zlato, ahoj. Nevšímaj si ten bulvár. Oni si už toľko toho na mňa vymysleli! Nerieš to a usmievaj sa." "Ahoj, vieš, ja na to nemám ani dôvod. Svojim spôsobom ma totiž nazvali zlatokopkou." "Každý vie, že ty to niesi!" povedal Justin. "Nie, niesom, vieš, že ťa milujem a v živote by som ňou ani nebola." "Ja viem. Dnes mám voľno až o ôsmej. Prepáč ale musím toho dnes veľa stihnúť a neskutočne mi chýbaš. Prídem po teba o ôsmej a zájdeme niekam, dobre?" "Jasné, teším sa." "Miley, vážne sa netráp! Nestoja ti za to. Predstav si ako sme spolu von a usmej sa :*." "Krásna predstava, hneď je mi lepšie, miláčik." Povedala som ale nebolo to tak. Síce ho milujem ale takúto znechutenú náladu len tak ľahko zo svojej mysle neodstránim. "Dobre, o ôsmej, musím končiť, pá." "Pá, Justin." Po tomto hovore mi bolo nakoniec predsa len trochu lepšie. Bolo jedenásť hodín. Za dve hodiny som mala byť v nákupnom centre a stretnúť sa tam so Susan. Zišla som dole na terasu za Shelly. Síce nehovorí, ale rozumie mi. S ňou som bola asi polhodinu a začala som sa chystať. Dnes je 21. Decembra. Vianočné darčeky mám už nakúpené, ale ten Justinov je potrebný. Vybrala som si legíny, modrú mikinu, snehule a šál. Vyzerala som ako z nejakého amerického filmu o lyžiaroch, dosť som sa sama na sebe pobavila, ale no čo. Mala som hodinu času tak som si dopredu zavolala taxík. Začítala som sa do knihy "Láska a problémy" a skoro som dostala infarkt keď som počula trúbiť taxík. Rýchlo som zbehla dole, vybehla som z domu a nastúpila som. Taxikár ma zaviezol až na parkovisko. Keď som vystúpila, začalo snežiť tak som sa ponáhľala dnu. So Susan sme sa stretli pred jednou kaviarňou a silno sme sa objali. Vyrozprávali sme sa a potom sme išli kupovať darček. Po dvoch beznádejných hodinách hľadania sme nič nenašli. Boli sme zúfalé. Pozrela som sa na pravé zápästie, kde mám svoje nádherné tetovanie MILEY+JUSTIN=LOVE a usmiala som sa. Hneď mi to dalo inšpiráciu. Ja to mám vytetované ale Justin nič také nemá. Zašli sme so Susan do celkom drahého obchodu so šperkami. Vo výklade som si všimla prívesok, polku srdca. Zdal sa mi ako z lacnej bižutérie, no keď som videla cenu, zatočila sa mi hlava. "Je to pravý diamant", povedala predavačka. "Ach tak, aj mi bolo čudné, že by toto bolo také drahé. Prosím, dalo by sa do toho vryť meno?" "Áno, na to vlastne aj slúži." Predavačka vybrala náhrdelník (bol fakt nádherný!) a odobrala sa späť za pult. "Chcete pánsky?" "Áno, prosím." "Čo si tam želáte vryť?" So Susan sme asi päť minút rozmýšľali, čo by sa tam hodilo, napokon to veľmi ochotnú predavačku trochu unavovalo tak nám poradila: "Nechceli by ste tam dať nejakú svoju vlastnosť? Alebo prezývku akou vás prvý krát váš priateľ oslovil?" V tom mi cvaklo. "Vryte tam prosím Justin miluje svoju slečnu." Tak ma prvý krát oslovil. Pekná slečna. Možno by to niekomu pripadalo hlúpe, ale keďže si hrozne veľa párov dáva vryť svoje mená a láska takisto ako mám ja na tetovaní, toto je originálne. Aj predavačke sa to veľmi páčilo. "Bude to stáť presne 200 libier." Trochu ma to zaskočilo. Nevadí, má mu to vydržať na celý život, financií som mala dosť, tak prečo nie? "Bude to hotové o polhodinu. Zaplatiť môžete kľudne až keď to uvidíte." "Ďakujem, o polhodinu sa zastavíme." Dosť sme so Susan vysmädli tak sme zašli na colu. Rozprávali sme sa o Vianociach a tak. Ona bude tráviť Vianoce so svojou rodinou a s tetou v Texase. Darček jej preto dám už pozajtra. "A ty chceš stráviť Vianoce ako, Miley?" "Ja vlastne ani neviem. Vôbec nemám tušenia. Chcem byť s Justinom a s našimi spolu zároveň, ale on chce byť aj s mamou. Je to komplikované." "Ale čoby! Veď pozvi Justinovu mamu sem! Ona ťa už pozná, rodičia poznajú Justina tak prečo nezoznámiť vašich? Mohli by ste byť u vás..." "Vidíš to! Super nápad...Ale náš dom je pre toľkých trocha malý, vieš, chcú prísť aj Justinovi starí rodičia." "A čo tá Justinova mini villa?" V tom mi to doplo. "Výborne Susan! Ďakujem za skvelý nápad!" Objala som ju a išli sme vyzdvihnúť náhrdelník. Hneď večer o tomto návrhu Jussovi poviem. "Je prenádherný!" Skríkla som keď som ho uvidela. Ten náhrdelník vôbec nebol malý. Srdce bolo primerane veľké a ten text bol zreteľný. Bola som nadšená. Ochotne som zaplatila, síce to bola väčšia suma, ale stálo to za to. Poďakovali sme sa predavačke a odišli sme. Bolo päť hodín. Je načase ísť domov. So Susan sme sa zviezli autobusom. Domov som prišla o pol šiestej. Navečerala som sa (rodičia objednali pizzu, nechali ma samú doma, išli na nejakú výstavu) a začala som sa pripravovať na stretnutie s Jussom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lost Bloody Rose a BlackShine Lost Bloody Rose a BlackShine | Web | 28. července 2012 v 20:39 | Reagovat

:O :O :O
Nádhera!!! další dílek prosím! :)

2 kissi kissi | Web | 31. července 2012 v 22:33 | Reagovat

vubec neni zač =D já ráda čtu vaše povídky =) až už se těsím na další díl

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama