SB?

Osud 5 Deň D

29. června 2012 v 15:55 | Asa
Som rada, že túto poviedku niekto číta. :) Tak a tu je ďalší diel. :)




5. Časť- Deň D



Zobudili sme sa o siedmej ráno. Dnes je ten deň. Deň D. Dnes je koncert. Už od rána sme so Susan nedočkavé. "Miley, nikdy som si nemyslela, že tento deň príde." "Susan, ani ja, ale som maximálne šťastná!" Zišli sme po schodoch dolu do kuchyne a najedli sme sa len veľmi ľahko. Potom sme sa s rodičmi asi hodinu rozprávali. Moji rodičia berú Susan ako vlastnú dcéru, nemajú s ňou žiadny problém a ona ich tiež berie ako rodinu. Po dlhom rozhovore nás mama silno objala a povedala: "Ó, moje drahé, potom mi všetko o tom vašom cukríkovi poviete, jasné?" "Ja som to počul, Sarah!", povedal ocko. Všetky tri sme vybuchli od smiechu. Do obeda sme sa len tak poflakovali. Snažili sme sa zahnať stres a nervozitu. Ale ani my samé sme nevedeli, čo máme robiť. Pred obedom ocko to naše pochodovanie už nezvládal a tak si s nami na hodinu zahral karty, pridala sa aj mama a všetci sme sa váľali od smiechu. Vlastne sa to nedalo pomenovať karty, lebo to, čo sme hrali my, asi nikto v živote nezažil. Potom sme mali obed. Mama urobila rezancovú polievku a steak. Ja so Susan sme mali extra prepečený a otec krvavo surový. Doteraz nepochopím, ako to môže jesť. Moja mama je vegetariánka, takže mala len šalát. Po obede sme sa vybrali vyvenčiť Shelly aby sme sa odreagovali. Všetko bolo fajn. Boli dve hodiny a my sme fakt nevedeli, čo máme robiť. Hala, v ktorej bude vystúpenie, je len dvadsať minút cesty autom, keďže pôjdeme taxíkom, stačí nám ísť o trištvrte na šesť. Musíme si zabrať miesta a tak...Lenže teraz sme si spomenuli, že musíme urobiť ešte veľa vecí. Boli dve hodiny a my sme sa teda išli pripraviť. Obidve sme sa osprchovali, umyli sme si vlasy a obliekli sme sa. Potom sme sa namaľovali a vyzerali sme presne ako sme to plánovali- boli sme prirodzene dokonalé. Bolo päť hodín. Zabalili sme si veci a nakydali na seba snáď tonu voňavky, ja GIRLFRIEND a Susan SOMEDAY. Boli sme proste perfektné. Bolo pol šiestej. Zavolali sme si taxík a mali sme ešte 15 minút. Pršalo. Museli sme si pribaliť aj dáždniky. Zabalila si ho však len Susan, ja som zabudla. Rozlúčili sme sa s rodičmi a pomaly sme vyšli pred som. "Presne trištvrte na šesť, ten taxík je tu načas," povedala som s úsmevom. Nasadli sme do taxíku a už nám lietali motýliky v žalúdku. Opýtali sme sa taxikára, či by sme si nemohli spievať piesne od Justina, a on sa na naše prekvapenie, ku nám pridal. Vraj je jeho veľký fanúšik. A tak sme si celých dvadsať minút spievali Justinove songy. Bolo nám super. Pred Londýnskou halou nás taxikár vysadil, my sme mu ochotne zaplatili a dokonca nám poprial príjemný koncert. "Milý to bol chlap, takého hocikedy nestretneš," dodala Susan. "To hej," povedala som. Nemala som dáždnik. Susan áno. Povedala som jej, nech rýchlo ide vybaviť miesta a tak, že ja prídem, keď sa to ustáli. Našťastie som nezmokla. Stála som pod strechou nejakej budovy, asi 15 metrov od vchodu do haly. Zrazu som skoro odpadla. Srdce mi búšilo neuveriteľnou rýchlosťou. Bolo to oveľa iné, ako keď som dostala lístky. Toto bolo sto krát viac. Rozklepali sa mi kolená. Asi desať metrov predo mnou stál Justin. Áno, Justin Bieber. Podišiel ku mne. "Ahoj. Takú peknú slečnu ako ty nemôžem nechať zmoknúť. Poď, odvediem ťa do haly, viem, že ideš na môj koncert." Ja som nemohla dýchať. Justin sa zasmial a schoval ma pod svoj dáždnik. Tých 15 metrov sme sa porozprávali. Zachovala som sa ako každá. Keď mi pod tou budovou došlo, že je to on, skríkla som, ale len jemne, a on sa usmial. Že ja, pekná slečna? Toto sa nedá opísať. Moje srdce sa mi skoro vytrhlo šťastím. Hrialo ma to pri duši. Prišli sme ku vchodu a fanynky naokolo vrieskali. Justin ma držal okolo pliec a mne sa chcelo plakať. Uvidela som Susan a tej padla sánka. Povedala som Justinovi, že mu veľmi pekne ďakujem. "Nemáš začo, vidíme sa na koncerte, moja pekná slečna," povedal s úsmevom a aj so svojou SBS odišiel do šatne. Susan sa na mňa vrhla a ja som jej všetko dopodrobna povedala. Zrazu sme začali skákať a vískať, keby ma videl môj učiteľ telesnej, tak mi dá za tento športový výkon nepochybne jednotku. Bola som šťastná. Bolo presne pol siedmej. Za polhodinu sa všetko malo začať. Ešte sme so Susan rýchlo zbehli na WC a potom sme vstúpili do dverí s nápisom: KONCERT JUSTINA BIEBERA.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 kissi kissi | Web | 4. července 2012 v 13:20 | Reagovat

konecne sem si to mohla precit,chtela sem driv ale jak napotvoru vypadnul internet =D opravdu dokonalý! =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama